Často mladé žabky sú úplne hotové, že "ten pravý" sa nie a nie objaviť. Spoločnosť robí zo "samoty" (rozumej byť bez partnera) obrovského strašiaka, hlavne v prípade mladých žien. A pritom je to ten najideálnejší čas venovať sa sebe samej. Spoznať SEBA, čo mám skutočne rada a čo nestrpím, aké sú MOJE priority, aké sú MOJE plány a sny, kde chcem JA byť o 5 či 10 rokov. Je to tá najideálnejšia doba aby som na sebe pracovala. Aby som sa naučila napríklad šiť, záhradníčiť, v cudzom jazyku rozprávať, básničky či novely písať, keramiku vyrábať, športovať, brušne tancovať, enviromentálne / solidárne / politicky sa angažovať. V skratke: budovať si krásnu SILNÚ osobnosť, stať sa rozhľadenou inteligentnou dámou s princípmi.
Po kvalitnom venovaní sa SEBE a budovanísi SVOJEJ osobnosti bez nutnosti brať ohľad na nejaký prívesok mužského rodu, ktorý by slečnu ovplivňoval a « vsugerovával » jej svoje názory, záujmy a iné, nastáva ideálny moment venovať sa rodičom. Tým otravným, nemoderným, úzkostlivým a doplňčochceš-ým rodičom. Prečo? Lebo jedného dňa sa slečna poberie, či už za vzdelaním, prácou, alebo vlastné hniezdo budovať. A spozná, čo naozaj znamená sloveso « chýbať ». A iného dňa sa poberú aj rodičia, ale na návštevu už neprídu nikdy. Takže vypnúť rozprávajúcu bedňu, vytiahnuť karty, dámu, šach, človeče, loptu, špekáčiky, plavky alebo čokoľvek podľa gusta a hor sa produkovať pekné spomienky. (« Rodičov » možno nahradiť / doplniť aj inými slovami – sestra, brat, deduško, babička, tetka, ujko, bratranec, sesternica, najkamoška…)
Najhoršia tragédia je, ak (mladé) žieňa deptá vlastná rodina : « Ešte vždy nemáš frajera? Jak to že ťa nikto nechce? Hodinky tikajú.. Brat sa ti žení, kedy bude tvoja svadba?... » Neostáva iné, než to drahej rodinke vysvetliť polopate : že mať frajera/partnera/manžela je pekné, ale cieľom v živote ženy už dávno nie je iba čepiec. Že ani jej tetka s podrezaným jazykom nekúpi v obchode rozbité vajcia, plesnivú múku a zhnité banány, a pritom je to iba jedlo, ktoré cez ňu preletí. Nebude s nim musieť žiť do konca života. Že mať po boku chlapa nie je žiadna zásluha, pocta, prestíž či dôkaz hodnotnosti dotyčnej žienky. Je to iba « životná fáza », do ktorej dospeje skôr alebo neskôr väčšina populácie.
A nakoniec, so silnou osobnosťou, zdravým sebavedomím rastie šanca naozaj dobre si « vybrať », budovať hodnotný a zrelý vzťah dvoch rovnocenných ľudí. Dvíha ma zo stoličky keď počujem rozplývať sa 13ročné dieťa « ako sa na ňu dnes v škole pozeral, možno ju chce, ah bože ako len má zistiť či ju chce? » Neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Jej « pani máma » evidentne uprednostňuje neotravujúceho, pred hlúpimi americkými seriálmi posadeného potomka pred úprimným a otvoreným mama-dcéra rozhovorom o strastiach a krásach života. Veľká škoda. Ušetril by slečne veľa sklamania, sĺz a času. Lebo zachrániť krásnu princeznú a žiť šťastne kým nepomrieť je to posledné po čom hormónom zmietaný pubertiak túži.
A pre tie staršie? Radšej sama ako v blbej spoločnosti.
